rivulus

Už dlhodobejšie ma unavuje „správanie sa“ jednej všeobecne známej sociálnej siete, keďže mám nástenku plnú neželanej reklamy, na akékoľvek upozornenia a komentáre táto sociálna sieť nereaguje, a napriek astronomickým finančným ziskom v európskej únii tu táto americká spoločnosť neodvádza takmer žiadne dane.

Napriek tomu všetkému a pár ďalším nezmieneným dôvodom som túto sieť donedávna používal, predovšetkým z pohodlnosti a zo zvyku. Prednedávnom ma však „dorazila“ v súvislosti so svojimi totalitnými praktikami, ktoré prekonali všetky medze a rád by som sa s Vami o nich stručne podelil.

Nedávno som zdieľal na tejto sociálnej sieti príspevok zo stránky eurorespekt.sk s názvom „WHO znížila nebezpečnosť Covid19 na úroveň virózy“; v článku sa nachádza odkaz na video jednej z českých televízí, kde sa účastníčka odvoláva na recenzovanú vedeckú štúdiu uverejnenú na stránkach WHO. O niekoľko dní ma sociálna sieť upozornila, že „šírim nepravdu“ a prelepila môj príspevok. Považujem to za porušenie mojich ústavných práv a za praktiky hodné totatlitných režimov, a rád by som preto vyslovil niekoľko poznámok k tomuto konkrétnemu prípadu. Reagovať budem na „argumenty“ sociálnej siete, ktorými ospravedlňuje svoje totalitné správanie.

1. Celú vec hodnotí akási čudesná inštitúcia „AFP-fakty“ (fakty.afp.com). Najprv by som sa teda rád opýtal, kto je to „AFP-fakty“? V informáciách na stránke sa dopracujem k skutočnosti, že inštitút má súvislosť s francúzskou tlačovou agentúrou „AFP“. Jedná sa o novinárov, čo niekoľkokrát v rôznych častiach stránky explicitne uvádzajú. Je toto inštitúcia odborne kvalifikovaná vyjadrovať sa k výsledkom vedeckých štúdií uverejnených v recenzovanom časopise s medicínskym zameraním (autorom štúdie je prof.medicíny zo stanfordskej univerzity, čo je jedna z najkvalitnejších univerzít sveta)? Kam sme sa to dopracovali, že novinár (ktorý sa hrdí tým, že pracoval v dvoch neslávne známych slovenských médiách) bude posudzovať, či nejaký príspevok s medicínskou tematikou má alebo nemá pravdu, a či miera smrtnosti na nejaké ochorenie je taká alebo onaká, a vôbec interpretovať zistenia akýmkoľvek spôsobom?

2. Táto dozaista relevantná, uznávaná inštitúcia s bohatými skúsenosťami a tradíciou počastovala spomínanú stránku „eurorespekt.sk“ ale tiež stránku „infovojna.sk“ za tzv. dezinformačné stránky. Chcem sa teda rečnícky opýtať, kto rozhoduje o tom, že nejaká stránka je informačná alebo dezinformačná? Novinár pracujúci v denníku N? Alebo ten čo pracuje v časopise Zem a Vek? Určite sa zhodneme, že keď spravíme prieskum v spoločnosti, nájdu sa jedinci, ktorí za dezinformačné budú považovať isté pre iných objektívne médiá, a naopak. Každý inteligentný človek keď chce niečo tvrdiť, by mal mať v zálohe argumenty a mal by vedieť pomenovať relevantné hodnotiace kritériá. Tie samozrejme AFP-fakty nielenže neuvádza, ale zrejme nimi ani nedisponuje a rozhodne ich neaplikuje. Garantujem, že vedecké zhodnotenie „dezinformačnosti“ slovenských médií by prinieslo dozaista zaujímavé, pre mnohých prekvapivé výsledky.

3. AFP-fakty tvrdí že „sa nejedná o oficiálnu štúdiu WHO“. Na toto treba poznamenať, že článok vyšiel v časopise ktorý vydáva WHO – Bulletin of the World Health Organization. Tento časopis je zaradený v databáze Current Contents Connect a v roku 2019 mal impact factor IF=6.96 a v kategórii PUBLIC, ENVIRONMENTAL & OCCUPATIONAL HEALTH bol zaradený v prvom kvartile (Q1) čím sa zaraďuje medzi najkvalitnejšie časopisy vo svojej kategórii (11. priečka z takmer 200 hodnotených). Z hľadiska vedeckej komunity a odbornej relevancie je publikácia v časopise s tak vysokým impakt faktorom dozaista veľmi významná, azda významnejšia než oficiálne stanovisko hocijakého úradu. Keďže tie bývajú často politické, a nie striktne odborné. AFP-faktom teda odkazujem, že zistiac, že sa jedná o prácu v tak kvalitnom časopise jej prikladám oveľa väčšiu váhu.

4. AFP-fakty posmešne upozorňuje, že zverejnené číslo smrtnosti 0,23% uvedené v príspevku je medián, a nie priemer. A môže teda „skresľovať“ výsledky (čo ďalej komentujú 1 alebo 2 vetami). Pre čitateľa, ktorý sa neorientuje v základnej štatistike pripomeniem, že medián znamená, že v polovici zo sledovaných štúdií smrtnosť na COVID19 nedosahovala ani tých 0,23%, v polovici bola vyššia. Ja sa teda opäť pýtam, prečo zabudli AFP-fakty priložiť vyčerpávajúce metodologické zdôvodnenie dokazujúce, že použiť v tomto konkrétnom prípade medián (ktorý v podstate koriguje extrémy zo súboru) a nie priemer je „správne“. A či keď priložia takéto zdôvodnenie, prešlo recenzným konaním v redakcii prestížneho medicínskeho časopisu. Dovolím si poznamenať, že podľa môjho názoru využiť priemer by bolo vhodné v prípade, že skúmaný súbor by reprezentoval parametre svetovej populácie, čo rozhodne neprezentoval. Väčšina použitých štúdií bola realizovaná vo vyspelejších krajinách, teda v krajinách v priemere s vyšším vekom obyvateľstva, a vyšším zastúpením obezity, diabetu a ďalších rizikových faktorov. V prípade súboru reprezentujúcom celosvetovú populáciu by z tohto pohľadu mohla vyjsť smrtnosť na covid19 ešte nižšia, ale to je len špekulácia.

5. Vo vyjadrení AFP-fakty sa uvádza, že podľa WHO je smrtnosť na chrípku na úrovni do 0,1%, teda je covid podstatne smrtelnejší. Je pravdou, že regionálna diferenciácia miery smrtnosti na covid19 je vo svete veľmi rôzna a závisí od rôznych faktorov, vo vekovej kategórii do 70 rokov je každopádne signifikantne nižšia v porovnaní s celou populáciou resp. seniormi, čo sa uvádza aj v spomínanej štúdii. Jeden príklad za všetko – k 8.11. máme na Slovensku evidovaných 315 úmrtí s sovid19 (áno, udáva sa „s Covid“ a nie „kvôli Covid“, ktovie prečo?), pričom počet infikovaných overených PCR testom je viac ako 79 tisíc ľudí. Z toho nám vychádza smrtnosť na úrovni 0,004 % (teda 25-krát nižšia) ako deklarovaných 0,1% u chrípky. Ak by sme to počítali len pre „uzavreté prípady“, čo je rozhodne korektnejšie, vychádza nám smrtnosť približne 0,018%, čiže menej ako pätina z 0,1%. Na druhej strane treba dodať, že v prípade, žeby sme k tým 79tisíc (resp. viac ako 19tisíc vyliečeným) pripočítali desiatky tisíc „pozitívnych“ zistených v rámci celoplošného antigénového testovania, vyjdú nám podstatne nižšie čísla smrtnosti.

Isteže, toto je situácia na Slovensku. Situácia v krajine so zdecimovaným zdravotným systémom, kde prevenciu ochorení nahradil ich „skreening“, v krajine kde rapídne pribúda chorých na cukrovku druhého typu, rapídne pribúda ľudí trpiacich obezitou, v geografickej šírke, kde sú v populácii v zimnom polroku bežné nízke (podnormálne) hodnoty vitamínu D3 v tele, kde je mimoriadny počet chorých na srdcovocievne ochrenia a kde je demografický vývoj nepriaznivý (rapídne pribúda obyvateľstvo v staršom veku). Táto vysoká miera smrtnosti, podľa môjho možno nie správneho výpočtu (zdôrazňujem, že môj názor je laický názor prostého vedca, nie na prvý pohľad zdravého hygienika, plagiátora, náboženského fanatika či iného odborníka) je teda samozrejme spôsobená týmto sumárom rizikových faktorov. A áno, pre úplnosť treba doplniť, že sú aj krajiny, kde je vyššia, a kde je dokonca vyššia, ako spomínaná úroveň 0,1% spomínaná v súvislosti s chrípkou (napríklad v ČR), ALE:

6. Na stránke úradu verejného zdravotníctva v správe hodnotiacej „chrípku a chrípke podobné ochorenia“ za sezónu 2018/2019 sa môžeme dočítať, že na Slovensku bolo evidovaných takmer 1,5 milióna prípadov akútnych respiračných ochorení. Každopádne sa chcem ale rečnícky opýtať, či týchto každoročných 1-2 milióny ľudí (resp. prípadov) zahŕňa každého, kto zakašle, má hlieny v nose, zvýšenú teplotu, a hlavne či každého jedného takéhoto „pacienta“ otestujú kvalitným testom na zistenie prítomnosti konkrétneho infektu. A zároveň sa chcem spýtať, či každého kto zomrie počas chrípkového obdobia, alebo trebárs aj s jedným so spomínaných príznakov ale samozrejme aj bez akéhokoľvek zmieneného príznaku posielajú na pitvu, aby zistili, či príčinou úmrtia bola chrípka a jej podobné ochorenie. Prekonal som chrípku niekoľkokrát, virózu v istom období aj viackrát ročne a NIKDY ma netestovali týmto spôsobom. Dovolím si nahlas zapochybovať, či naozaj každý, kto zomrie „s chrípkou“ resp. „s virózou“, bol otestovaný a je vedený v štatistikách príčiny úmrtí „na chrípku“, tak, ako je to dnes v prípade Covid19. Opakujem – neviem, nie som odborník, vzhľadom na uvedené si ale dovolím pochybovať, či miera smrtnosti chrípky nie je reálne iná, ako uvádzajú štatistiky (a teda rozdiel medzi ňou a covid19 v našich podmienkach ešte priepastnejší).

Každopádne zdôrazňujem a podčiarkujem, že nebagatelizujem ŽIADNE ochorenie, v prípade prebiehajúcej sezóny respiračných infektov dôsledne dodržiavam všetky odporúčané opatrenia (a hlavne niektoré dobré, ktoré oficálne odporúčané nie sú, ktovie prečo?). Cieľom tohto príspevku nie je polemika o čísle smrtnosti, ale poukázať na nehorázny spôsob, kde menovaná sociálna sieť hocikedy, keď si zmyslí, v osobe neodborníka-novinára, bez predloženia relevantných faktov, dôkazov, zdôvodnení a absencie odborných vyjadrení spôsobom vlastným totalitným režimom „nálepkuje“ (na politickú objednávku?) používateľom ich príspevky. Zásadne protestujem proti takémuto správaniu nehodnému demokratického štátu 21.storočia.

Na základe uvedeného som nadobudol presvedčenie, že spomínaná sociálna sieť sa správa totalitne, propagandisticky, možno na hrane zákona a cielene klame. A keďže tento štát a EÚ nie je ochotná regulovať tieto praktiky, trebárs aj dôsledným, dostatočne vysokým zdanením a pokutami, neostáva mi nič iné, než ju bojkotovať. V najbližších dňoch teda odchádzam, tentokrát definitívne mažem profil. Ak to cítite rovnako, platforiem na „stretnutie sa“, aj tých kvalitnejších, je stále dosť.